Fotogaléria - Advetnt, Stridžie dni na Gazdovskom dvore, 2.trieda Komenského
S predškolákmi sme navštívili Gazdovský dvor v Turej Lúke, aby sme sa dozvedeli všetko o zvykoch našich predkov v čase od Adventu až po Troch kráľov. Stridžie dni na Gazdovskom Dvore v Turej Lúke.
13. december je zaujímavým dňom v predvianočnom období. Aj Sviatok Lucie patrí do série stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja(30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
Na Ondreja : Ak chceli dievčatá vedieť, za koho sa vydajú, čarovali s olovom /voskom/. Liali ho do vody a pri tom odriekali magické slová: .... Rukou ho zhŕňali dokopy, do jedného tvaru. Keď stuhlo, hľadali v ňom podobu svojho, budúceho ženícha. Keď sa tvar podobal na rybu, dievča sa vydá za rybára.
Na Barboru si vydaja chtivé dievčatá odtrhli halúzku čerešne a každý deň ju polievali vodou z potoka. Vodu museli priniesť v ústach. Nesmeli ju prehltnúť, ani vypľuť, preto sa snažili po ňu ísť skoro ráno, aby nikoho nestretli.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či ?čertovské? odmeny.
Naše dievčatá sa na chvíľu zmenili na Lucie a povymetali kúty Gazdovského domu. Nesmeli pritom povedať ani slovo.
Gazdiná pred sviatkami napiekla medovníky a ozdobila ich sladkou polevou. Aj my sme si vyskúšali vyzdobiť svoje medovníky a hneď sme ochutnali, či je poleva dosť sladká.
Na štedrý deň si ľudia na stôl do každého rohu položili peniaz, aby boli budúci rok bohatí. Do prostriedku vysypali zrno, aby bol nasledujúci rok úrodný. Prikryli ho najkrajším obrusom, na stôl položili ošatku ? pletený košík so zrnom, šošovicou, hrachom, cesnakom, cibuľou, orechmi, jabĺčkami, aby bol budúci roh plný hojnosti. Gazdiná postavila na stôl ošatku s čerstvým chlebom, vianočné oblátky, med, a cesnak, gazda zapálil sviečku a omotal nohy stola pevnou reťazou, aby rodina držala pokope. Stromček zavesili na strop aby nezavadzal, lebo domy boli malé. Stromček ozdobili medovníkmi, orieškami, sušenými jabĺčkami, a salónkami, ktoré si vyrobili tak, že do alobalu zabalili kockový cukor.
Na Vianoce sa spievali koledy, preto sme si i my za záver zaspievali vianočné koledy.
13. december je zaujímavým dňom v predvianočnom období. Aj Sviatok Lucie patrí do série stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja(30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
Na Ondreja : Ak chceli dievčatá vedieť, za koho sa vydajú, čarovali s olovom /voskom/. Liali ho do vody a pri tom odriekali magické slová: .... Rukou ho zhŕňali dokopy, do jedného tvaru. Keď stuhlo, hľadali v ňom podobu svojho, budúceho ženícha. Keď sa tvar podobal na rybu, dievča sa vydá za rybára.
Na Barboru si vydaja chtivé dievčatá odtrhli halúzku čerešne a každý deň ju polievali vodou z potoka. Vodu museli priniesť v ústach. Nesmeli ju prehltnúť, ani vypľuť, preto sa snažili po ňu ísť skoro ráno, aby nikoho nestretli.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či ?čertovské? odmeny.
Naše dievčatá sa na chvíľu zmenili na Lucie a povymetali kúty Gazdovského domu. Nesmeli pritom povedať ani slovo.
Gazdiná pred sviatkami napiekla medovníky a ozdobila ich sladkou polevou. Aj my sme si vyskúšali vyzdobiť svoje medovníky a hneď sme ochutnali, či je poleva dosť sladká.
Na štedrý deň si ľudia na stôl do každého rohu položili peniaz, aby boli budúci rok bohatí. Do prostriedku vysypali zrno, aby bol nasledujúci rok úrodný. Prikryli ho najkrajším obrusom, na stôl položili ošatku ? pletený košík so zrnom, šošovicou, hrachom, cesnakom, cibuľou, orechmi, jabĺčkami, aby bol budúci roh plný hojnosti. Gazdiná postavila na stôl ošatku s čerstvým chlebom, vianočné oblátky, med, a cesnak, gazda zapálil sviečku a omotal nohy stola pevnou reťazou, aby rodina držala pokope. Stromček zavesili na strop aby nezavadzal, lebo domy boli malé. Stromček ozdobili medovníkmi, orieškami, sušenými jabĺčkami, a salónkami, ktoré si vyrobili tak, že do alobalu zabalili kockový cukor.
Na Vianoce sa spievali koledy, preto sme si i my za záver zaspievali vianočné koledy.
