Fotogaléria - Fašiangové tradície na Gazdovskom dvore 2. trieda Komenského
Fašiangy na Gazdovskom dvore v Turej Lúke.
Na Gazdovskom sa tradície prežívajú tak, ako kedysi, preto sme boli zvedaví, čo nové sa dozvieme o fašiangovom období. Už nás čakali dievčence v krojoch, s gazdom i gazdinou a dva verné strážne psy. Z kuchyne sa šírila príjemná sladká vôňa šišiek. Keď sme sa usadili, v nám už známej komôrke pri krbe, v ktorom praskalo drevo, gazda nás privítal a vysvetlil nám, čo sú to Fašiangy. Fašiangy sú doba od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Najznámejšie a zároveň najveselšie sú posledné dni fašiangu, spojené s radovánkami a hodovaním. Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, boli akýmsi prechodom medzi Vianocami a Veľkonočnými sviatkami. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu. Naši predkovia si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli. Vtedy však býval fašiang dosť hlučnejší a odviazanejší než dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel.
Na Slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné zakáľačky, maškary a muzika. Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. V každom dome museli vytancovať všetky dievčatá. Ľudia verili, že keď budú mládenci vysoko pri tanci vyskakovať, bude vysoký ľan. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu "na ponúkanie" patrili smažené šišky - pampúšiky a fánky. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok - posledná muzika spojená s pochovávaním basy.
V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov a pod.
Fašiangové tradície a zvyky
Na tučný štvrtok má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.
Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. "mužský bál" kam smeli len ženatí a vydané, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.
Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemala vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k
premnoženiu bĺch. Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.
Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval "vyplácanie dievčat". Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.
Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie.
Keď sme sa dozvedeli dosť o tradíciách, zaspievali sme si so sprievodom harmoniky fašiangovú koledu:
Fašiangy, Turice, veľká noc príde,
Kto nemá frajera, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaniny, nech sa napasiem.
A tam hore na komore, máte mačku na slanine.
Choďte že ju odohnať a mne kúsok odrezať.
Kus, kus, ako hus, ere, ere ako dvere,
ešte, ešte ako kliešte, on, on, ako dom.
Ak sa máte porezať, pôjdem si sám odrezať.
Tuto nám nedali, tamto nám dajú,
Komára zabili, slaniny majú.
Pridali sme ku spevu aj tanec a veľmi nás to bavilo. Potom sme sa poobliekali do masiek
/chlapci sa prezliekli za dievčatá, dievčatá si namaľovali fúzy a stali sa chlapcami. Tri deti tvorili capka. Jeden držal hlavu capka na palici a dvaja boli pod plachtou a tvorili telo./ V maskách sme znovu tancovali a spievali sme tak, ako to bolo kedysi na veselici. Po tanci sme sa v sprievode, so spevom, vybrali koledovať pred dom za gazdinou. Tancom, spevom sme si vykoledovali klobásu a slaninu, ktorú nám gazdiná napichla na šable a pozvala nás ku stolu kde nám pripravila tradičné šišky a čaj. S novými poznatkami a zážitkami sme sa vrátili autobusom do MŠ.
ašiangové tradície a zvyky
Na tučný štvrtok má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.
Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. "mužský bál" kam smeli len ženatí a vydané, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.
Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemala vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k
premnoženiu bĺch. Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.
Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval "vyplácanie dievčat". Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.
Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie.
Keď sme sa dozvedeli dosť o tradíciách, zaspievali sme si so sprievodom harmoniky fašiangovú koledu:
Fašiangy, Turice, veľká noc príde,
Kto nemá frajera, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaniny, nech sa napasiem.
A tam hore na komore, máte mačku na slanine.
Choďte že ju odohnať a mne kúsok odrezať.
Kus, kus, ako hus, ere, ere ako dvere,
ešte, ešte ako kliešte, on, on, ako dom.
Ak sa máte porezať, pôjdem si sám odrezať.
Tuto nám nedali, tamto nám dajú,
Komára zabili, slaniny majú.
Pridali sme ku spevu aj tanec a veľmi nás to bavilo. Potom sme sa poobliekali do masiek
/chlapci sa prezliekli za dievčatá, dievčatá si namaľovali fúzy a stali sa chlapcami. Tri deti tvorili capka. Jeden držal hlavu capka na palici a dvaja boli pod plachtou a tvorili telo./ V maskách sme znovu tancovali a spievali sme tak, ako to bolo kedysi na veselici. Po tanci sme sa v sprievode, so spevom, vybrali koledovať pred dom za gazdinou. Tancom, spevom sme si vykoledovali klobásu a slaninu, ktorú nám gazdiná napichla na šable a pozvala nás ku stolu kde nám pripravila tradičné šišky a čaj. S novými poznatkami a zážitkami sme sa vrátili autobusom do MŠ.
Na Gazdovskom sa tradície prežívajú tak, ako kedysi, preto sme boli zvedaví, čo nové sa dozvieme o fašiangovom období. Už nás čakali dievčence v krojoch, s gazdom i gazdinou a dva verné strážne psy. Z kuchyne sa šírila príjemná sladká vôňa šišiek. Keď sme sa usadili, v nám už známej komôrke pri krbe, v ktorom praskalo drevo, gazda nás privítal a vysvetlil nám, čo sú to Fašiangy. Fašiangy sú doba od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Najznámejšie a zároveň najveselšie sú posledné dni fašiangu, spojené s radovánkami a hodovaním. Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, boli akýmsi prechodom medzi Vianocami a Veľkonočnými sviatkami. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu. Naši predkovia si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli. Vtedy však býval fašiang dosť hlučnejší a odviazanejší než dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel.
Na Slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné zakáľačky, maškary a muzika. Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. V každom dome museli vytancovať všetky dievčatá. Ľudia verili, že keď budú mládenci vysoko pri tanci vyskakovať, bude vysoký ľan. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu "na ponúkanie" patrili smažené šišky - pampúšiky a fánky. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok - posledná muzika spojená s pochovávaním basy.
V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov a pod.
Fašiangové tradície a zvyky
Na tučný štvrtok má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.
Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. "mužský bál" kam smeli len ženatí a vydané, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.
Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemala vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k
premnoženiu bĺch. Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.
Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval "vyplácanie dievčat". Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.
Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie.
Keď sme sa dozvedeli dosť o tradíciách, zaspievali sme si so sprievodom harmoniky fašiangovú koledu:
Fašiangy, Turice, veľká noc príde,
Kto nemá frajera, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaniny, nech sa napasiem.
A tam hore na komore, máte mačku na slanine.
Choďte že ju odohnať a mne kúsok odrezať.
Kus, kus, ako hus, ere, ere ako dvere,
ešte, ešte ako kliešte, on, on, ako dom.
Ak sa máte porezať, pôjdem si sám odrezať.
Tuto nám nedali, tamto nám dajú,
Komára zabili, slaniny majú.
Pridali sme ku spevu aj tanec a veľmi nás to bavilo. Potom sme sa poobliekali do masiek
/chlapci sa prezliekli za dievčatá, dievčatá si namaľovali fúzy a stali sa chlapcami. Tri deti tvorili capka. Jeden držal hlavu capka na palici a dvaja boli pod plachtou a tvorili telo./ V maskách sme znovu tancovali a spievali sme tak, ako to bolo kedysi na veselici. Po tanci sme sa v sprievode, so spevom, vybrali koledovať pred dom za gazdinou. Tancom, spevom sme si vykoledovali klobásu a slaninu, ktorú nám gazdiná napichla na šable a pozvala nás ku stolu kde nám pripravila tradičné šišky a čaj. S novými poznatkami a zážitkami sme sa vrátili autobusom do MŠ.
ašiangové tradície a zvyky
Na tučný štvrtok má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.
Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. "mužský bál" kam smeli len ženatí a vydané, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.
Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemala vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k
premnoženiu bĺch. Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.
Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval "vyplácanie dievčat". Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.
Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie.
Keď sme sa dozvedeli dosť o tradíciách, zaspievali sme si so sprievodom harmoniky fašiangovú koledu:
Fašiangy, Turice, veľká noc príde,
Kto nemá frajera, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaniny, nech sa napasiem.
A tam hore na komore, máte mačku na slanine.
Choďte že ju odohnať a mne kúsok odrezať.
Kus, kus, ako hus, ere, ere ako dvere,
ešte, ešte ako kliešte, on, on, ako dom.
Ak sa máte porezať, pôjdem si sám odrezať.
Tuto nám nedali, tamto nám dajú,
Komára zabili, slaniny majú.
Pridali sme ku spevu aj tanec a veľmi nás to bavilo. Potom sme sa poobliekali do masiek
/chlapci sa prezliekli za dievčatá, dievčatá si namaľovali fúzy a stali sa chlapcami. Tri deti tvorili capka. Jeden držal hlavu capka na palici a dvaja boli pod plachtou a tvorili telo./ V maskách sme znovu tancovali a spievali sme tak, ako to bolo kedysi na veselici. Po tanci sme sa v sprievode, so spevom, vybrali koledovať pred dom za gazdinou. Tancom, spevom sme si vykoledovali klobásu a slaninu, ktorú nám gazdiná napichla na šable a pozvala nás ku stolu kde nám pripravila tradičné šišky a čaj. S novými poznatkami a zážitkami sme sa vrátili autobusom do MŠ.
